Prírodné , Rakytník rešetliakovitý , Kustovnica čínska

Rakytník rešetliakovitý

Hippophae rhamnoides

Je to ker, alebo menší strom vyskytujúci sa najmä v Číne, Mongolsku, Nepále, Indii a na Sibíri, rozširujúci sa aj v celej Európe. Je tŕnitý, obyčajne 2,5-6,0 m vysoký, má zeleno – strieborné kopiovité listy, elipsovité, vajcovité bobule, 5-10mm dlhé, žltej, oranžovej až červenej farby, podľa výskytu a odrody. Chuť je veľmi rozmanitá, od sladkokyslej, cez kyslú až nahorkastú, špecifickej arómy

Rastlina budúcnosti

Tak sa nazýva rakytník, ktorý býva niekedy označovaný ako citrónovník severu, pretože jediná oranžová bobuľka obsahuje dennú dávku vitamínu C! Rastlinou budúcnosti bol nazvaný aj preto, že je využiteľný celý bez zvyšku. Pre náš organizmus sú zdravé nielen plody, semená, kvety, ale aj listy, vetvičky, kôra a koreň. Plody sa odšťavujú a sušia, robí sa z nich čaj. Výborné sú aj kompóty, džemy, sirupy, šťavy a prírodný rakytníkový olej. Najviac vitamínov a biologických zložiek obsahuje na začiatku dozrievania (koniec leta); jedinou nevýhodou je problematický zber. Na tŕnitých vetvičkách sa plody držia veľmi pevne, pretože nemajú stopky a sú mäkké. Obyčajne sa pri trhaní rozmačkajú a šťava predčasne vytečie. Plody sa preto zbierajú až v zime - najlepšie pri mínus 10 stupňov Celzia.

Liečebné účinky

Rakytník rešetliakovitý bol známy pre svoje priaznivé účinky už dávno. V ľudovom liečiteľstve ho využívali obyvatelia Sibíri, Mongolska a niektorých oblastí Číny. Používal sa pri pľúcnych, zažívacích, kĺbových ochoreniach i ochoreniach pečene a dokonca túto drevinu využívali v starodávnej kozmetike. V tradičnej tibetskej medicíne patrí rakytník k vysokoefektívnej byline, ktorá sa používa na zastavenie krvácania pri poškodení pľúc, pri kardiovaskulárnych ochoreniach a najrôznejších intoxikáciách. Jeho latinský názov Hippophae rhamnoides pochádza zo starej gréčtiny a v preklade znamená trblietajúci sa kôň. Starí Gréci totiž zaznamenali, že zvieratá, ktoré sa pásli v oblastiach, kde táto drevina rástla, pribrali na hmotnosti a ich srsť mala nádherný lesklý nádych.

Plody a dužina

Okrem vitamínu C, ktorého obsahuje 200-1300mg/100g dužiny, je rakytník výbornou zásobárňou vitamínu A ktorého obsahuje 100g dužiny 0,9-40mg, Používajú sa pri hypovitaminóze a avitaminóze. Má biostimulačné účinky , podporuje imunitný systém. Užívanie rakytníka je preto veľmi dobré pri najrôznejších virózach, chrípkach a angíne, bolestiach hlavy, při chorobách pohlavných ústrojov a zápaloch močových ciest, pri strese , pracovnej a športovej záťaži. Sirupy, a džúsy sú nedeliteľnou súčasťou potravinových doplnkov pre deti, rodičov, ťažko pracujúcich a športovcov, pretože dlhodobo zvyšujú výkonnosť, zlepšujú pamäť pri učení a zlepšujú koncentráciu. Významnou zložkou dužiny plodov, je olej, ktorého dužina a semená obsahujú od 4-13% hmotnosti.

OLEJ z rakytníka

Má oranžovú farbu pretože obsahuje 40-100mg karoténov, 110-310mg vitamínu E a celý rad nenasýtených mastných kyselín, najmä linolovú 48mg a linolenová 18mg a olejová 16mg. Triterpenové kyseliny uršulová a oleanolová sú charakteristické, svojimi špecifickými vlastnosťami, pretože majú protizápalové, rany hojace a krvný tlak znižujúce účinky. Obsahuje biologicky hodnotné látky, ako je cholín 50-100mg, betaín a vitamín K1 6-20mg. Z ostatných cenných látok olej obsahuje triesloviny, aminokyseliny, pektín, bioflavonoidy, steroidy a i.

Konáre a listy

Sa sušia, používajú sa vo forme nálevu pri prechladnutí, nádche, najnovšie výskumy ukázali pri používaní kôry z rakytníku, vďaka obsahu serotonínu aj proti nádorovú aktivitu. Rovnako slúžia na umývanie vlasov, na ich spevnenie a spomalenie vypadávania.

Kontraindikácie

U drog z rakytníka neboli zistené žiadne nežiadúce účinky na ľudský organizmus. Výnimočne požitie väčšieho množstva rakytníka môže spôsobiť falošnú nespavost, príp. nevolnosť.

Rakytník patrí do skupiny rastlín, ktorý potrebujú k peknej úrode minimálne dve sadenice, samičku a samca. Obsahuje 10násobne viac vitamínu C ako pomaranč.

SAMIČIA RASTLINA
Je to ker alebo menší strom vyskytujúci sa najmä v Číne, Mongolsku, Nepále, Indii a na Sibíri, rozširujúci sa aj v celej Európe. Je tŕnitý, obyčajne 2 m vysoký, má zeleno - stieborné listy a oranžové bobule. Má 10 x viac vitamínu C ako pomaranč 
a veľa ďalších liečivých látok (podľa odborníkov stačí na pokrytie dennej doporučenej dávky vitamínu C jedna bobulka). Rovnako je zdrojom vitamínu A a organických kyselín. Má výrazné biostimulačné účinky, výrazne podporuje imunitný systém, je veľmi vhodný pri rekonvalescencii.Plody Rakytníku sú prirodzeným koncentrátom všetkých najdôležitejších vitamínov. 
Na pestovanie je veľmi nenáročný. Dusík viažúce baktérie v jeho koreňoch obohacujú pôdu o dusík. Veľmi dobre znáša sucho - má hlboký a veľmi rozvetvený koreňový systém.
Plody sa sušia a robí sa z nich čaj. Výborné sú aj kompóty, džemy, sirupy, a najmä prírodný ovocný rakytníkový likér. 
Najviac vitamínov a biologických zložiek obsahuje na začiatku dozrievania (koniec leta). jedinou nevýhodou je problematický zber. Na tŕnitých vetvičkách sa plody držia veľmi pevne, pretože nemajú stopky a sú mäkké. Obyčajne sa pri trhaní rozmačkajú a šťava predčase vytečie. Plody sa preto zbierajú až v zime - najlepšie pri mínus 10 stupňov Celzia. V zime se odstrihnú celé vetvičky, dajú sa do mraziaceho boxu a potom sa ľahko oškrabávajú. Prípadne pod kerom rozprestrieme plachtu zamrznuté bobule strasieme.. Pretože vysokou teplotou sa vitamín C "stráca", je odporúčané bobulky zmraziť.

Recept na rakytníkový likér
Pozbierané plody sa naložia do 80% alkoholu, kde sa lúhujú 8 - 14 mesiacov. Takto pripravený macerát sa podľa potreby dosladí zahusteným hroznovým muštom a nechá sa zrieť za optimálnych podmienok v dubových sudoch. Ideálne je konzumovať ho po roku zrenia. Zdravý likér má tmavohnedú farbu, intenzívnu vôňu a medovú príchuť. Pohárik denne stačí ako prevencia pred chorobami.

Rakytníkový olej

Olej z rakytníku má veľké regeneračné schopnosti, je to biogénny stimulátor, ktorý predovšetkým ovplyvňuje rast tkanív pri poškodení kože a sliznice. Má veľké antibakeriálne účinky. Významný je aj obsah vitamínov - najmä A, C a E ako aj ďalších. Pri vnútornom užívaní priaznivo ovplyvňuje činnosť pečene, pankreasu, znižuje sekréciu žalúdočných štiav, podporuje hojenie žalúdočných vredov a vredov dvanástorníka, zlepšuje peristaltiku čriev a veľmi dobre pôsobí aj pri hemeroidoch. V neposlednom rade taktiež výrazne posilňuje imunitný systém najmä u detí. Pri vonkajšej aplikácii je vynikajúci pri popáleninách, ale aj pri omrzlinách a ožarovaní. Zaujímavá je aj schopnosť tlmiť bolesť pri narazeninách. Vhodný ako podorný prostriedok pri liečbe kožných ochorení (ekzémy, alergie ..). Veľký význam má aj v gynekológii napr. pri liečbe erózie poševného hrdla alebo poškodenej sliznice.

Podľa obsahových látok patrí medzi najvýznamnejšie ovocniny. Je nenáročný, k prostrediu veľmi prispôsobivý, charakteristický množstvom oranžových alebo žltých bobúľ...

Rakytník rešetliakovitý

  

     Je to úžitkovo-okrasná rastlina cenená pre vysokú odolnosť proti mrazom, stále úrody a nenáročnosť na pestovanie. Na stanovište nemá osobitné nároky. Darí sa jej v pôdach dobre zásobených vápnikom. Dobre znáša i trvalé zatrávnenie s častým kosením trávy a jej následným nastielaním. Pôdu po výsadbe kypríme len plytko, aby sme nepoškodili korene. Keďže je to dvojdomá rastlina, pri výsadbe samičích rátame aj so samčími rastlinami. Spon výsadby sa určuje v závislosti od pestovateľského tvaru. Pri pestovaní v tvare kra je vhodný spon 4,0x2,5-4 m, v tvare stromčeka 5-6x5 m. Rastliny vytvárajú široký koreňový systém so značným počtom odkopkov. Táto vlastnosť sa využíva pri ich vysádzaní na spevnenie pôdy na svahoch.

     Rozmnožuje sa vegetatívne aj generatívne. Pre záhradkárov je vhodné rozmnožovanie pomocou koreňových odkopkov, najvhodnejšie však je zakoreňovanie polodrevitých odrezkov počas vegetácie. Sadenice vysádzame skoro na jeseň. Vegetatívne rozmnožené rastliny začínajú rodiť už v 3. až 4 roku po vysadení. Plody zberáme podľa odrody a podmienok pestovania od polovice augusta. Zber je pri jeho pestovaní najväčší problém. Najjednoduchší spôsob je odrezať časti konárikov s plodmi a ich dodatočné obratie. Úrody sa pohybujú od 4,4 kg do 7,4 kg na rastlinu.

Odrody

     U nás sa väčšinou pestujú kultúrne odrody rakytníka rešetliakovitého bez tŕňov. V Listine registrovaných odrôd sú zaradené dve nemecké odrody – ‘Hergo’ a ‘Pollmix’. Zo slovenských odrôd sú to ‘Bojan’ a ‘Slovan’, vyšľachtené vo Výskumnom ústave ovocných a okrasných drevín, Bojnice, registrované od roku 2006. Pokusy sa však robia aj s odrodou Leikora a ruskými odrodami Masličnaja, Novosť Altaja a ďalšími.

Viete, že...

- konzumácia plodov lieči žalúdočné ochorenia aj vredy, hojí sliznice pľúc a priedušiek, prospieva kĺbom, lieči reumu a dnu a ďalšie ochorenia?

- výrobky z plodov rakytníka rešetliakovitého priaznivo pôsobia pri úprave vysokého krvného tlaku?

- z plodov možno pripraviť koncentrát šťavy typu „Sanquick“, získať vysoko hodnotný olej a výlisky, ktoré sa môžu využiť na prípravu čajov alebo ako prísada pri výrobe poživatín typu „musli“?

- rakytníkový olej pri vonkajšom používaní hojí rany, popáleniny, zapareniny a takmer všetky kožné ochorenia?

- plody sa v ľudovom liečiteľstve používajú preventívne ako ochrana pred infekciami?

- účinné látky posilňujú zrak, pôsobia proti skleróze a spomaľujú proces starnutia? 

Rakytníkový olej

     Plody usušíme na mierne teplom mieste, musia si zachovať pôvodnú farbu a vôňu. Potom ich rozdrvíme a zalejeme slnečnicovým alebo olivovým olejom, na vnútorné užívanie najlepšie panenským, aby bola drvina dobre zakrytá. Necháme 2-3 týždne stáť na teplom mieste. Denne dobre pretrasieme. Precedíme, zvyšok pretlačíme cez riedke plátno. Skladujeme v tmavej fľaši. Užívame trikrát denne jednu lyžičku.

Plody rakytníka v mede

     Menšie poháre naplníme čerstvými plodmi a zalejeme ich medom. Ak ich nebudeme hneď konzumovať, môžeme ich vysterilizovať a užívať napríklad v zimnom období.

Šťava

- získaná odšťavením bežným odšťavovačom je dobrý osviežujúci a tonizujúci nápoj,

- je zdrojom anorganických látok, hlavne draslíka, sodíka, vápnika, horčíka a nenahraditeľných esenciálnych aminokyselín,

- obsahuje malé množstvo glukózy a fruktózy, ako aj bielkovín.

Plody

- sú výdatným zdrojom vitamínu E  – najviac zo všetkých rastlinných plodov, C, P a betakaroténu – provitamínu A, skupiny vitamínov B, tuku a organických kyselín,

- pri ich spracovaní na džemy a iné výrobky, kde sa využíva celá bobuľa, získaný produkt má vysoký obsah draslíka, fosforu ,horčíka, vápnika a sodíka. 

Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides L.) je jedným z troch druhov rakytníkov rozšírených v Európe a Ázii. Spolu s hlochom (Eleagnus L.) a šeferdiou (Shepherdia Nutt.) patria do čeľade hlohovitých. Táto čeľad zahŕňa asi 45 až 50 druhov drevín, ktoré majú ťažisko rozšírenia v subtropickom a miernom pásme severnej pologule.
Popis: Rakytník rešetliakovitý je tŕnistý ker alebo strom, ktorý dorastá do výšky maximálne 10 metrov. Letorasty sú striebristo sivé, na konci často tŕnité. Listy sú čiarkovito kopijnaté, až 8 cm dlhé, na povrchu hnedozelené. Rub listov je striebristo plstnatý. Rakytník kvitne nenápadne. Kvety sú hnedasto zelené a objavujú sa už pred rašením listov, či zároveň s nimi v marci a apríli. Rakytník je dvojdomá drevina. Plody sú väčšinou oranžové, ale ich farebnosť sa môže pohybovať v škále od žltej až po červenú.
Kde ho hľadať: Rakytník rešetliakovitý rastie od pobrežia západnej Európy a Škandináviu, Alpy, Apeniny, Karpaty až po Malú Áziu, Kaukaz, strednú Áziu a Mongolsko, Himaláje a severnú Čínu. Na našom území rastie iba druhotne. Je to svetlomilná drevina odolná voči mrazu, suchu i znečisteniu ovzdušia.
K čomu sa používal predtým: Rakytník rešetliakovitý patrí medzi liečivé rastliny tradičnej indickej, tibetskej a mongolskej medicíny. V Indii je džem z plodov rakytníka považovaný za prostriedok proti chudokrvnosti a celkovej ochabnutosti organizmu. Jeho používanie bolo známe aj v starovekej Európe. V starom Grécku a Ríme ľudia poznali jeho povzbudzujúce účinky. Vojaci Alexandra Macedónskeho vraj používali rôzne časti rakytníka proti únave. Rakytník bol cenený aj vo veterinárnej praxi. Po jeho použití sa viac leskne konská srsť. O tomto užívaní svedčí aj jeho botanický názov. Je odvodený z gréčtiny a znamená hippos = kôň a phaes = lesk.
Zber: Hlavným predmetom zberu sú plody. Liečivé účinky majú aj vetvy a listy.
Obsahové látky: Plody rakytníku majú vysoký obsah vitamínov. Obsahujú provitamín A, ďalej vitamíny B1, B2, B6, vitamín C, E, K1 a F. Obsah vitamínu C je závislý na odrode, prírodných podmienkach a značne kolísa. 
Účinky na organizmus a použitie: Plody sa konzumujú ako ovocie a to buď čerstvé alebo zmrznuté. Spracovávajú sa na džúsy, džemy a pod. Aj v týchto produktoch zostáva zachovaný vysoký obsah vitamínu C. Šťava z dužiny má baktericidné účinky. Stimuluje trávenie, pozitívne ovplyvňuje celkovú odolnosť organizmu voči infekciám. Plody a používajú pri celkovom oslabení organizmu, pri rekonvalescencii. Odvar z plodov sa aplikuje pri kožných chorobách. Odvar zo semien sa používa ako preháňadlo. V lekárskej praxi sa najčastejšie používa rakytníkový olej. Má výborné regeneračné schopnosti, stimuluje rast tkanív pri poškodení kože, rast vlasov. Používa sa k liečbe ekzémov a hemoroidov.
Plody sú tiež dobré prírodné farbivo (červená farba).

Vysoký obsah vitamínu C v rôznych citrusoch je príslovečný. Málokto však vie , že aj z u nás vyskytujúcého sa rakytníka rešetliakovitého - najmä z jeho šlachteného druhu - možeme dostať viac vitamínu C ako z južných ovocí.

Plod rakytníka rešetliakovitého tibetský liečitelia používajú už viac ako tisíc rokov. Podľa ľudových skúsenosti a rôznych publikácii jeho známe liečivé účinky sú nasledujúce: ochrana a posilnenie imunitného systému, rozpúšta tuky, stupňuje metabolizmus, a tým pomôže v udržaní optimálnej váhy, ale má kladné účinky aj na vredy žalúdka a dvanástnika, ochraňuje aj pečeň. 100 g čerstvého rakytníka rešetliakovitého obsahuje približne 450 mg vitamínu C, asi 10krát viac ako pomaranč. S týmto vysokým obsahom vitamínu C rakytník rešetliakovitý je idealným "zimným liekom" na prevenciu prehladnutí a podobných chorôb. Jeho vzácnosť zvyšuje aj obsah betakaroténu, vitamínov E a F. Novšie skúmania vyzdvihujú kladné fyziologické účinky žltých, vodorozpustných flavonoidov, vzácnych rastlinných olejov a tukov a vysoký obsah vápniku, horčíku a zinku. Sú známe aj jeho kozmetické účinky: zabraňuje vypadávaniu vlasov spomalí vznik vrások, posilňuje spojivové tkanivo, a tým zníži vznik celulitídy, kladne ovplyvňuje aj pigmentačný proces, konzervuje hnedosť.

Rakytník rešetliakovitý je dvojdomý ker. Jeho listy sú pozdlžné, majú tvar kopije. Pod lístami rastúce žlté kvety, ktoré kvitnú od marca do mája, aranžujú sa do zväzkov. Plod ktorého spomínajú aj ako "zlato piesku" má oranžovú farbu, je veľký ako hrach, a má jedno semeno.

Kedysi rakytník rešetliakovitý bol svojraznou rastlinou pridunajských pieskových presipov, ktorý dorastol až na 2-3 metrovú výšku. Dnes môžeme sa s ním stretnúť aj v parkoch, pri niektorých riekách, na plavenovitých, kamenitých alebo hlinistých oblastiach. Na jedálne a liečebné účely používajú jeho šlachtený druh, ktorý pochádza z ďaleko-východnej Sibérie.

Na liečenie najmä používajú extrakt z plodu, a studeno listovaný olej. Čaj z rakytníka rešetliakovitého má všeobecný posilňujúci účinok. Jeho plod zbierajú od začiatku dozrievania až po prvé mrazy. Je možné ich skladovanie mrazením, ale toto je potrebné spracovať rýchlo, lebo ich obsah vitamínu C pri izbovej teplote sa rýchlo zníži.

CITRÓNOVNÍK SEVERU

Rastlina budúcnosti, tak sa nazýva rakytník, ktorý býva niekedy označovaný ako citrónovník severu, pretožejediná oranžová bobuľka obsahuje dennú dávku vitamínu C! Rastlinou budúcnosti bol nazvaný aj preto, že je využiteľný celý bez zvyšku. Pre náš organizmus sú zdravé nielen plody, semená, kvety, ale aj listy, vetvičky, kôra a koreň. Lenže rakytník má na sebe jednu nemilú „vec“, a tou sú velmi špicaté, dlhé a tvrdé ostne. Aj preto sa u nás dlho využíval iba ako okrasný či spevňujúci ker. V posledných rokoch sa však čoraz viac ukazuje, aké dôležité látky obsahuje táto rastlina, a tak sa výrobcovia potravín predbiehajú vo využívaní jej plodov, z ktorých vyrábajú najrôznejšie šťavy, džemy a oleje. Problémom je tepelné spracovanie, vinou ktorého sa množstvo užitočných látok vlastne „vyparí“. Spoločnosť TEREZIA COMPANY prišla pri spracovaní tohto produktu s niečím novým. Suší plody pri nízkych teplotách, čím sa zachovajú účinné látky, a upravuje ich do kapsúl, ktoré sa veľmi ľahko prehltnú. A pretože chuťovo „sladkastotrpký“ rakytník naozaj nepatrí medzi najobľúbenejšie „ovocie“, umožní tak svojimi kapsulami dokonalý príjem všetkých potrebných látok do nášho organizmu.

POZNALI HO UŽ TIBEŤANIA

Rakytník rešetliakový bol známy pre svoje priaznivé účinky už dávno. V ľudovom liečiteľstve ho využívali obyvatelia Sibíri, Mongolska a niektorých oblastí Číny. Používal sa pri pľúcnych, zažívacích, kĺbových ochoreniach i ochoreniach pečene a dokonca túto drevinu využívali v starodávnej kozmetike. V tradičnej tibetskej medicíne patrí rakytník k vysokoefektívnej byline, ktorá sa používa na zastavenie krvácania pri poškodení pľúc, pri kardiovaskulárnych ochoreniach a najrôznejších intoxikáciách. Jeho latinský názov Hippophae rhamnoides pochádza zo starej gréčtiny a v preklade znamená trblietajúci sa kôň. Starí Gréci totiž zaznamenali, že zvieratá, ktoré sa pásli v oblastiach, kde táto drevina rástla, pribrali na hmotnosti a ich srsť mala nádherný lesklý nádych.

V ČOM JE RAKYTNÍK DOBRÝ?

Okrem vitamínu C je rakytník výbornou zásobárňou vitamínu A, takisto organických kyselín a má značne biostimulačné účinky, vďaka ktorým podporuje imunitný systém. Užívanie rakytníka je preto veľmi dobré pri najrôznejších virózach, chrípkach a angíne. Dokonca niektorí ľudoví liečitelia odporúčajú užívať při týchto ochoreniach iba rakytník bez nejakých dalších „umelých“ liekov. Ale rakytník zaisťuje nielen rekonvalescenciu pri prechladnutí. Podporuje tiež tvorbu žlče a tráviacich enzýmov, reguluje krvný obeh a povzbuzuje činnosť pečene a pľúc. Vynikajúci je na očistu organizmu od toxických splodín, zlepšuje stav kĺbov pri reumatizme. Odporúča sa ako obranná látka proti následkom civilizačního stresu, ale pomáha aj zvýšiť pružnosť a priechodnosťciev. Rakytník, prirodzene, obsahuje aj semená, ktoré sú zdrojom oleja, preto sa kapsuly môžu využiť aj ako analgetikum – tlmí bolesť, pomáha pri ateroskleróze alebo pri žalúdočných vredoch. Obnovuje tiež žalúdočnú sliznicu a ničí baktériu, ktorá je pôvodcom vredov.

RAKYTNÍKOVÝ OLEJ

Rakytníkový olej má v sebe nesmierne množstvo biologicky aktívnych látok, takže jako prírodný olej nemá žiadnu konkurenciu, a pritom nemá žiadne vedľajšie účinky. Zvyšuje odolnosť organizmu a chráni ho pred voľnými radikálmi. Blahodarne pôsobí na pružnosť a priechodnosť ciev a zrážanlivosť krvi, ale predovšetkým pôsobí na sliznicu tráviaceho ústrojenstva a regeneruje ho, rovnako je schopný podporovať správnu funkciu žalúdka, zažívacieho a močového ústrojenstva. Rakytníkový olej sa skladá prevažne z esterov mastných kyselín, ale obsahuje určité množstvo alkoholov, karotenoidov, vitamínu E, sterínov, triterpenických kyselín. Najaktívnejšou zložkou rakytníkového oleja je provitamín D. Ten zabraňuje vstrebávaniu cholesterolu do krvného séra a spolu s ďalšími biologicky aktívnymi látkami pomáha pri ateroskleróze. Za zmienku stojí aj vysoký obsah karotínu a vitamínu E. Tie zaisťujú stabilitu oleja a vitamín E je prírodný antioxidant.

Skrátka, RAKYTNÍK REŠETLIAKOVÝ vďaka svojmu obsahu veľkého množstva cenných látok dkáže skutočne pomôcť pri najrôznejších problémoch. Navyše, nie sú známe prípady akýchkoľvek nepriaznivých účinkov, takže nášmu organizmu vôbec nevadí ani jeho dlhodobé užívanie.

Rakytník rešetliakovitý je liečivá rastlina, ktorú ľudstvo pozná už 2500 rokov. V ľudovom liečiteľstve ho využívali obyvatelia Sibíra, Mongolska a Číny. Používal sa pri pľúcnych a tráviacich ťažkostiach, chorobách pečene, kĺbov a svoje využitie si našiel aj v starodávnej kozmetike. Vedeli ste, že jediná oranžová bobuľa jeho plodu obsahuje odporúčanú dennú dávku vitamínu C? Okrem toho je výbornou zásobárňou aj vitamínu A, organických kyselín a má tiež výrazné biostimulačné účinky.
Pôvod názvu
Rakytník rešetliakovitý (lat. Hippophae rhamnoides) bol pomenovaný podľa historických záznamov z časov Alexandra Macedónskeho, keď ho vojaci využívali ako podporný prostriedok pre obnovu síl svojich koní. Kone získali vďaka obsahu rakytníkového oleja lesklú srsť, z čoho neskôr vzniklo jeho latinské pomenovanie (hippos – kôň, phaes – lesk).
Vplyv na zdravieJedna bobuľa plodu rakytníka pokryje u človeka dennú odporúčanú dávku vitamínu C. Pre náš organizmus sú zdravé nielen jeho plody, semená, kvety, ale aj listy, vetvičky, kôra a koreň. Plody sa konzumujú ako ovocie, a to buď čerstvé alebo zmrazené prípadne sa sušia a robí sa z nich čaj. Výborné sú aj kompóty, džemy, sirupy, šťavy a najmä olej, ktorý sa vyznačuje veľkými regeneračnými schopnosťami. Dokáže ovplyvniť rast tkanív pri poškodení kože a slizníc a súčasne má aj antibakteriálne účinky zvyšujúce odolnosť organizmu voči pôsobeniu voľných radikálov. Rakytník tiež blahodarne pôsobí na elasticitu a priechodnosť ciev, zrážanlivosť krvi, ale predovšetkým na sliznicu tráviaceho ústrojenstva.
Vedeli ste, že..
rakytník rešetliakovitý rastie od pobrežia západnej Európy a Škandinávie, Alpy, Apeniny, Karpaty až po Malú Áziu, Kaukaz, strednú Áziu, Mongolsko, Himaláje a severnú Čínu. Napriek tomu, že na našom území rastie iba druhotne, je to nenáročný ker, ktorý si môžeme v našich podmienkach vypestovať. Je to svetlomilná drevina odolná voči mrazu, suchu i znečisteniu ovzdušia. Netrpí chorobami ani škodcami, nemá rád dusíkaté hnojivá.

....................................................................................................................................................................
....................................................................................................................................................................

Liečivé účinky bobuľovitých plodov pestovaných a divo rastúcich krov

(aronia čiernoplodá, baza čierna, hloh, jarabina, rakytník, šípky)

            Najnovšie vedecké a lekárske výskumy dokazujú, že bobuľovité ovocie či už ako divo rastúce, alebo pestované, sa vyznačuje vysokým obsahom cenných výživných látok, najmä vitamínov, minerálov a flavonoidov. V ľudskom tele pôsobia ako antioxidanty proti predčasnému starnutiu a pomáhajú pri predchádzaní rôznych ochorení.

  

Arónia čiernoplodá (Aronia melanocarpa Wild)

            Pochádza zo severnej Ameriky. U nás sa začala rozširovať v záhradkách vo väčších výsadbách na prelome 70. rokov. Naša najznámejšia odroda je zapísaná pod menom Nero. Najvhodnejšia pestovateľská forma je ker. Arónia čiernoplodá nie je náročná na stanovište. Možno ju pestovať v záhradkách, parkoch, ale aj plantážnicky. Veľmi plytko zakoreňuje. Rozmnožuje sa semenom, odrezkami, delením kra a štepením na podpník jarabiny vtáčej. Rastie bujne až do výšky 2 a ½ metra. Kvitne v máji. Odroda má vysoký stupeň samoopelivosti a je úrodná.

            Plody sú modročierne, stredne veľké, guľaté, tvarom a veľkosťou sú podobné plodom jarabiny vtáčej moravskej. Je pomerne odolná proti škodlivým činiteľom. Plody arónie majú radi škorce a drozdy, lebo im poskytujú cenné látky na prežitie zimy.

            Využitie: Plody arónie - malvičky - majú vysoký obsah vitamínu C, ďalej obsahujú vitamíny skupiny B a provitamín A. Zvláštnosťou týchto plodov je vysoký obsah rutínu v rôznych formách, ktorý pomáha upevňovať a rozširovať cievy. Vyrábajú sa z neho lieky proti arterioskleróze, vysokému tlaku a chorobám žalúdka a žlčníka. Majú tiež vysoký obsah cenných minerálnych látok ako je vápnik, železo, bór, jód, meď, molybdén a ďalšie. Obsahujú vzácne protiplesňové a protibakteriálne látky. Ich účinok možno porovnať s účinkom propolisu. Preto sa plody arónie nekazia, neplesnivejú a nehnijú. Možno ich výborne sušiť.

            Na domáce spracovanie plodov existuje mnoho receptov podobne ako pri ríbezliach. Spracovávajú sa na šťavy, sirupy, vína, kompóty, džemy a pod. Vo vyšších polohách, kde je viac zrážok, sú chutnejšie, kyslasté. V domácnostiach sa odporúča kompotovať ich s hruškami, pričom podiel arónie by mal byť 1/3. Veľmi vhodné sú aj na výrobu muštov. Majú vysokú výťažnosť. Vylisovaná tekutina nepodlieha skaze a dá sa piť v prírodnom stave.

Baza čierna (Sambmbucus nigra L.)

            V pôvodnej splanenej forme vytvára krovitý porast v lesoch a hájoch, na smetiskách a medziach, pri potokoch, okolo stavenísk a pod. Šľachteniu bazy čiernej sa v celosvetovom meradle venuje malá pozornosť. Československá odroda Sambo do listiny povolených odrôd bola zaradená v roku 1983.

            Využitie: Kvety bazy čiernej sú žltobiele.. Zbierajú sa v máji až júni pred úplným rozkvitnutím s hlavnou stopkou dlhou asi 10 mm. Obsahujú éterické oleje, triesloviny a flavónglykozidy. Zo sušených kvetov sa pripravuje výborný čaj, ktorý sa pije pri horúčkach. Pri zápaloch ústnej sliznice je odvar vhodný na kloktanie. Z listov sa vyrába masť, z čiernych bobúľ bazy čiernej lekvár, víno, farbivo a pod.

Dozreté plody bazy čiernej obsahujú organické kyseliny, antokyánové farbivá, vitamíny A a C, alkaloid samburín a tiež cholín, ktorý sa považuje za účinný liek proti skleróze. Produkty z bazy čiernej pôsobia pri ľahkých nervových ochoreniach, pri ischiase a regulujú trávenie. Dôležité je, aby sa nezberali nezrelé plody, pretože obsahujú veľa sambunigrínu (táto látka spôsobuje škriabanie v hrdle a závraty). Pri zbere v prírode nesmú sa zberať plody príbuzného rodu - chabzdy, ktorá má podobné plody. Plody chabzdy sú mierne jedovaté, nechutné a zapáchajú.

Hloh (Crataegus L.)

            V rámci tohto rodu existuje asi 50 druhov, u nás sa vyskytujú dva: hloh obyčajný a hloh jednosemenný. Rastie na území celej Európy v nížinatých i horských polohách. Vzhľadom na hojný výskyt vo voľnej prírode sa s jeho kultúrnym pestovaním zatiaľ neuvažuje. V sadovníctve sa uplatňuje veľa foriem hlohu s pestrofarebnou škálou kvetov.

Biologické vlastnosti a pestovateľské požiadavky:

            Rastie v tvare kra, alebo menšieho stromu do výšky 3 - 4 metrov. Kvitne koncom mája až v júni. Hloh jednosemenný kvitne o 10 - 14 dní neskoršie ako hloh obyčajný. Plody hlohu obyčajného obsahujú 2 - 3 smená, v plodoch hlohu jednosemenného je len jedno semeno. Na podmienky pestovania nemá hloh veľké nároky. Vyhovujú mu dobre osvetlené polohy. Vo voľnej prírode sa rozmnožuje semenami. V okrasnom záhradníctve sa rozmnožuje očkovaním, alebo vrúbľovaním na vlastné semenáče.

            Využitie: Plody hlohu dozrievajú v septembri až októbri, sú jedlé hneď po dozretí. Okrem priameho konzumu sú vhodné aj na domáce spracovanie. Z čerstvých plodov možno pripraviť marmeládu a sirup. Sušené plody sú vhodné na prípravu liečivého čaju.

Hloh je cennou liečivou rastlinou. Obsahuje organické kyseliny, fenolové zlúčeniny, cholín a acetylcholín, fruktózu, rad vitamínov, fytosteríny a minerálne soli. Zbierajú sa kvety, alebo vrcholčeky výhonov s kvetmi a listami na začiatku kvitnutia. V ľudovom liečiteľstve sa hloh využíva proti vysokému krvnému tlaku, skleróze a pri srdcových ťažkostiach. Liehový extrakt i vodný zapar sa používa v zdravotníctve k normalizovaniu srdečných sťahov, zlepšeniu krvného obehu v srdečnom svale a zmenšeniu jeho vzrušivosti. Lieky z hlohu posilňujú tiež krvný obeh v mozgových cievach a znižujú krvný tlak. Bolo dokázané protisklerotické pôsobenie plodov hlohu.

Liehový extrakt z kvetov hlohu

            10 gramov kvetu, 1 dcl 70% liehu, alebo v rovnakom množstve vodky, lúhuje sa 10 dní. Užíva sa 20 - 30 kvapiek extraktu s vodou 3x denne, 30 minút pred jedlom. Doba jednej liečebnej kúry je 20 - 30 dní. Extraktom sa liečia funkčné poruchy srdca, anginoneurózy, nespavosť u srdciarov, počiatočné formy vysokého tlaku a ateroskleróza. Znižuje vzrušivosť centrálneho nervového systému, posilňuje koronárny mozgový krvný obeh, odstraňuje arytmiu, znižuje dušnosť.

Jarabina vtáčia moravská (Sorbus aucuparia L. subsp. Moravica)

            Do listiny povolených odrôd bola zapísaná v roku 1954 ako odroda moravská sladkoplodá. Spočiatku ju vysádzali len v podhorských a horských oblastiach severnej Moravy. Rozširuje sa v parkoch, alejach a záhradkách. Rastie bujne a dorastá až do výšky 10 - 15 m. Rodí na dvojročnom i viacročnom dreve.

Kvety sú belavé, usporiadané v chocholíkových metlinách. Sú obojpohlavné.

Plody sú stredne veľké, oranžové až červené malvičky. Zbierajú sa koncom septembra odstrihávaním celých chocholíkových metlín. Jarabina vtáčia moravská si vyžaduje hlboké a skôr vlhkejšie pôdy. Je veľmi adaptabilná prostrediu.

            Využitie: Plody sa používajú v potravinárskom priemysle a dajú sa zúžitkovať aj v domácnosti. Sú vhodné na priamy konzum buď čerstvé alebo sušené. Okrem toho sa používajú na výrobu kompótov, likérov, sirupov a plniek do rozličných čokoládových bombónov. Majú vysoký obsah vitamínu C. Ďalej obsahujú flavonoidy, železo, vápnik a jód. Na liečebné účely sa používajú plody, ktoré majú mierne preháňavý a močopudný účinok a pôsobia ako celkove posilňujúci prostriedok.

Rakytník rešetliakovitý (Hippophae rhamnoides L.)

Pôvod a rozšírenie

            Vo voľnej prírode rastie v niektorých oblastiach strednej a severnej Európy, v západnej Ázii  a na južnej Sibír. Najväčšie výsadby sa nachádzajú v niektorých oblastiach bývalého Sovietskeho zväzu. Kultúrnemu pestovaniu sa venujú tiež v Nemecku. U nás sa v planej forme vyskytujú len veľmi zriedka. Najpestovanejšie sú ruské a nemecké odrody.

Biologické vlastnosti a pestovateľské požiadavky:

            Rakytník je dvojdomá rastlina, ktorá rastie v tvare kra, alebo stromu. Rastliny vytvárajú širokú koreňovú sústavu so značným počtom odkopkov. Táto vlastnosť sa využíva pri vysádzaní sadencov na spevnenie pôdy v rámci protieróznej ochrany. Darí sa mu v pôdach dobre zásobených vápnikom. Je veľmi odolný proti mrazom.

            Rozmnožuje sa generatívne i vegetatívne. Rozmnožovať ho možno pomocou koreňových odkopov, alebo potápaním výhonov. Najvhodnejšou metódou je zakoreňovanie polodrevitých odrezkov počas vegetácie. Sadence je najlepšie vysádzať skoro na jeseň. Vzhľadom na dvojdomosť musíme pri vysádzaní k materským rastlinám vysadiť i opeľovača. Pri obrábaní pôdu kypríme len plytko, aby sme nepoškodili korene. Vegetatívne rozmnožené rastliny začínajú rodiť už v 3. - 4. roku po vysadení.

            Plody zberáme odtrhávaním jednotlivých plodov, alebo odstrihávaním celých dvojročných konárikov.

            Využitie: Plody rakytníka sú biologicky vysoko hodnotné pre vysoký obsah cenných výživných látok. Obsahujú skupinu B vitamínov (B1, B2, B3), vitamíny A, C, E, P. Obsah vitamínu C je veľmi rozdielny (150 - 900 mg). V plodoch sa nachádza rakytníkový olej. Pomerný je tiež obsah kyselín a cukrov. Plody rakytníka sú veľmi cennou surovinou na prípravu rozličných výrobkov. Osviežujúce sú napríklad čerstvé plody zaliate medom. V takom stave ich možno sterilizovať a konzumovať v neskoršom období. Sú vhodné aj na prípravu džúsov, prípadne aj v kombinácii s iným ovocím.

            V ľudovom liečiteľstve sa plody používajú preventívne ako ochrana pred infekciami a v čase rekonvalescencie. Účinné látky posilňujú zrak, pôsobia proti skleróze a spomaľujú proces strnutia. Veľa minerálnych látok je aj v listoch a sú pre organizmus ľahko prijímateľné napríklad vo forme čaju. Vysoký obsah oleja v šupkách  a hlavne v semenách svojím špecifickým zložením nenasýtených mastných kyselín je výnimočný. Olej lieči žalúdočné vredy, ale i popáleniny a pomáha pri regenerácii kože pri poraneniach.

Ruža šípová (Rosa canina L.)

            Ruža šípová je ker s dlhými, rovnými, alebo ohnutými konármi dosahujúcimi dĺžku až 4 metre. Konáre sú pokryté mnohými tvrdými pichľavými tŕňmi. Kvety sú ružové, zriedkavo biele. Plod je mäsitý, svetločervený, zvnútra plný štetinových chĺpkov. Rastlina kvitne v máji až júni. Ruža je nenáročná na stanovište. Rastie na svahoch, popri cestách, na medziach a tvorí súčasť krovitých zárastov.

Droga

Plod ruže (šípka) - Fructus cynosbati rosae

            Plody šípkovej ruže sú polyvitamínovým prostriedkom. Obsahujú karotén, vitamíny K, E, C, B1, B2, fenolové zlúčeniny a početné minerálne látky. Majú 10x vyšší obsah vitamínu C než citrón a sú ideálne pre celkové posilnenie organizmu a zvýšenie odolnosti voči chorobám. Naviac sú ľahko dostupné a môžu sa nielen sušiť, ale aj spracovať na marmelády, pretlaky, víno, alebo likér.

            Šípky majú univerzálnu liečivú moc a odporúčajú sa pri týchto chorobách: anémii, ateroskleróze, hypertónii, chorobách pečene, žlčníka, krvácaní (z maternice, pľúc, hemoroidov), astme, bronchitíde, pneumónii, chorobách žalúdka, dvanástnika a bazedovovej chorobe.

            Šípky liečia všetko, najmä chudokrvnosť a poruchy látkovej výmeny. Vitamín C peventívne chráni srdce a je potrebný v predinfarktnom stave, zatiaľ čo vitamín E je nevyhnutne potrebný po infarkte. Ťažkosti so srdcom často vyvolávajú nezvládnuteľné pocity úzkosti a vitamín E ich zmierňuje, alebo celkom odstraňuje. Vysoký obsah vitamínu C obmedzuje tvorbu a pôsobenie karcinogénnych toxínov, nitrozamínov a následky nadmerného užívania liekov. Urýchľuje vylučovanie alkoholu z organizmu, takže bráni vzniku vredovej choroby. Šípky obsahujú veľa vitamínu P (rutínu), ktorý napomáha vstrebávaniu vitamínu C. Šípkový čaj výborne čistí cievy a zlepšuje krvný obeh. Odporúča sa aj ako ochrana proti chrípke a nachladnutiu, keď sa pije každé 2 - 3 hodiny s medom asi týždeň.

            Vnútorne sa droga používa vo forme odvaru. 2 polievkové lyžice šípkovej drviny sa zalejú 4 dcl vody. Nechá sa vylúhovať 2 - 3 hodiny. Varí sa 5 minút. Po precedení odvar sa užíva 3x denne 1 a ½ dcl po jedle. Odvar je dobre uchovávať v termoske.

Literatúra:

Hričovský, I. a i.: Menej známe a tonizujúce rastliny.

Cvengoš, J.: Sám sobě doktorem.

Pamukov, D., Achtardžiev, Ch.: Prírodná lekáreň.

Časopis Liečivé rastliny, č. 4/2008

Domáca bylinná lekárnička

            Doma by sme mali mať asi 20 druhov sušených, alebo inak konzervovaných bylín na najčastejšie zdravotné problémy.

·                     - Na odreniny: nechtík lekársky, harmanček, myší chvost, echinacea.

·                     - Na prechladnutie: baza čierna, harmanček, šalvia lekárska, myší chvost.

·                     - Nadúvanie: mäta pieporná, fenykel obecný.

·                     - Poruchy trávenia: zemežlč menšia, vachta trojlísta, horec trojžltý, puškvorec obyčajný.

·                     - Zápcha: ľanové semeno.

·                     - Hnačka: plod borovnice.

·                     - Čistenie krvi: žihľava, sedmikráska, púpava lekárska, myší chvost obyčajný.

·                     - Neuróza azlé zaspávanie: medovka lekárska, valeriána lekárska, mäta pieporna.

·                     - Silná bolestivá menštruácia: alchemilka žltozelená.

·                     - Rôzne bolesti (hlava, brucho): medovka lekárska.

·                     - Kožné problémy: nechtík lekársky.

·                     - Pľúcne choroby: praslička roľná, ibiš lekársky.

Liečivé rastliny sú veľkým požehnaním pre ľudí, a preto by sme sa ich poznávaniu mali veľa venovať a využívať ich liečivé účinky. Získame tým mnoho pre svoje zdravie.

   Eleagnaceae - hlošinovité

Hippophae rhamnoides - rakytník rešetliakovitý

Je rozšírený od Európy až po Severnú Čínu. Tento dvojdomý ker je vysoký 3-6 m.   Je veľmi nenáročný a odolný, žije v symbióze s baktériami, ktoré asimilujú vzdušný dusík. Znáša aj vyšší obsah solí v pôde. Konáre má tŕnisté. Listy sú sivé, čiarkovité, na oboch stranách pokryté striebristými šupinami.  Kvety sú nenápadné. Kvitne v apríli pred vypučaním listov.  Plody sú okrúhle, tehlovočervené kôstkovice, ktoré skoro obaľujú konáriky.  Rozmnožuje sa semenom, ktoré sejeme hneď po zbere. Už na 2-3 ročných kroch rozoznáme pohlavie. Samčie rastliny majú púčiky väčšie a sú umiestnené hustejšie. Používa sa ako pekný dekoračný ker na obsadenie všetkých, číže aj neúrodných pôd. Veľmi odnožuje z koreňov, preto sa dobre hodí na spevnenie svahov. Používa sa do skupín spolu s hlošinou úzkolistou. Goji kustovnica lycium POPIS Je to opadavý ker vysoký okolo 2 až 4m s previsnutými konármi. Bez problémov znáša teploty aj -25°C. Na podmienky je tiež nenáročná, má však rád slnečné stanovište. PESTOVANIE Pri sadení pridáme do jamy organické hnojivo a poriadne zalejeme. Neskoršie už toľlko vody nepotrebuje, aj pri suchých podmienkach stačí jeden krát týždenne poriadne zaliať. Už v prvom roku po vysadení pri dobrých podmienkach môže rastlina narásť okolo 1m. Výhonky skrátime na 50-60cm a ponecháme len asi 6 hlavných kostrových konárov. Po takomto vyformovaní už ďalší rez nie je potrebný, len odstraňujeme zaschnuté konáriky. V treťom roku môžme očakávať prvé plody.  KVETY Trúbkovité kvety sú fialovkastej farby asi 4-5mm veľké. Kvitnú od júna do augusta. Kvety sú samosprašné, alebo ich opeľuje hmyz. PLODY Jasnočervené alebo oranžovo žlté plody majú pretiahnutý tvar, 5 až 12mm dlhé a 0,4 až 2mm široké. Plody dozrievajú od augusta do októbra. Každý plod obsahuje 4 až 20 hnedo žltých guľatých semien s priemerom okolo 2mm. CHOROBY A ŠKODCOVIA  .................  - ZBER A SKLADOVANIE........................- VYUŽITIE...............................................- Goji - kustovnica čínska je najvýživnejším plodom našej planéty Sušené plody kustovnice čínskej (Lycium chinensis), nazývané aj Goji, považuje čínska medicína od nepamäti za liečivú potravinu podporujúcu dlhovekosť, vitalitu a sexuálnu potenciu. Plody vo veľkosti sušeného hrozienka majú sýto červenú farbu a chuťou pripomínajú niečo medzi brusnicou, jablkom alebo šípkou. Goji rastú v úrodnej pôde v oblasti himalájskeho úpätia na stredne veľkých kroch. Podľa odborníka na biopotraviny a netradičné potraviny Jozefa Litvaja je z hľadiska zloženia kustovnica čínska asi najvýživnejším plodom našej planéty. "Plody sa sušia šetrne na slnku bez použitia chemikálií. V týchto oblastiach, kde sú Goji bežnou súčasťou jedálneho lístka, nájdeme obyvateľstvo s najdlhším priemerným vekom na Zemi," skonštatoval Litvaj.Pri kontakte čerstvých Goji s pokožkou dochádza k oxidácii a ich sčerneniu, preto sú plody pri zbere ľahko strasené na plachty a potom usušené v polotieni, kým nestratia väčšinu vody. "Celý proces pestovania a spracovania je veľmi šetrný a striktne sa vyhýba umelému dosušeniu a akémukoľvek použitiu chemikálií. Tým je dosiahnutá maximálna 'živosť' sušených plodov a teda zachovanie ich najvyššej možnej nutričnej hodnoty," vysvetlil odborník. Meno Goji získali plody pravdepodobne podľa názvu oblasti Gojal, kde bolo podhorie Himalájí touto rastlinou najviac lemované. Tajomstvo pestovania rastliny Goji sa odovzdávalo z generácie na generáciu a postupne sa pestovanie kustovnice rozšírilo aj do Tibetu, Číny, Indie a Mongolska. Z hľadiska zloženia obsahujú tieto plody 18 druhov aminokyselín, vrátane esenciálnych; 21 stopových prvkov, napríklad zinok, železo, vápnik, meď, germánium, selén, fosfor; vitamíny C, B1, B2, B6 a E a jej plody sú jedným z najbohatších zdrojov karotenoidov z plodov rastlín rastúcich na planéte. V Goji na nachádza aj rastlinný sterol beta-sitosterol, ktorý sa dnes využíva pri podpornej liečbe zvýšenej hladiny cholesterolu, ďalej pri problémoch s prostatou a má tiež protizápalový účinok. Skupina lycium polysacharidov predstavuje výnimočné silné antioxidanty zabraňujúce poškodzovaniu a starnutiu buniek. "Celosvetové klinické výskumy dokazujú, že v kustovnici čínskej sú obsiahnuté naozaj látky so silnými antioxidačnými a imunitu podporujúcimi vlastnosťami," podotkol Litvaj. Goji sa konzumujú samotné ako mimoriadne zdravá desiata, alebo sa pridávajú do cereálnych zmesí a jogurtov. Dobre chutia v ovocných koktailoch. Čínskou špecialitou je čaj z Goji, ktorý sa pripravuje podobne ako náš šípkový. Malú hrsť bobúľ varíme vo vode približne 15 minút. Po vylúhovaní sa môžu plody Goji ešte zjesť. "Odborníci tvrdia, že pre dosiahnutie blahodarných účinkov stačí konzumovať asi 30 gramov denne, v objeme malej hrsti alebo 60 sušených plodov," dodal Litvaj.                                                  Goji: najzdravšie z najzdravších Ešte ste nepočuli o najzdravšom ovocí na našej planéte? Goji, alebo inak kustovnica čínska (lycium chinensis) je ovocie, ktorej zázračné účinky na ľudské telo poznali už starí Číňania pred dvomi tisícročiami. Ostatné národy však goji objavili len nedávno. Zázračné čínske ovocie Nie všetko, čo pochádza z Číny, je nekvalitné. Goji (vyslovuje sa godži) síce stvorila príroda, ale nebyť starých Číňanov, možno by sme o tomto ovocí ešte nevedeli. Kustovnica čínska je ker, ktorý dorastá do výšky asi dva metre, a jej plody sa podobajú na šípky – sú červené, oválne a dlhé asi 2,5 centimetra. Chuť majú ako brusnice alebo sušené hrozienka. Pri kontakte čerstvých plodov goji s pokožkou, dochádza k jej sčerneniu. Preto sa goji nezbiera ručne, ale plody sa s kríkov striasajú na plachty, a potom sa v tieni sušia. Umelé dosušovanie nie je prípustné, tak ako žiadne pridávanie nejakých konzervačných prostriedkov alebo chemikálií! Čo goji obsahuje? Je to doslova vitamínová bomba! Obsahuje totiž osemnásť rôznych aminokyselín, vlákninu a dvadsaťjeden stopových prvkov ako vápnik, selén, železo, fosfor a ďalšie. Goji má dokonca najviac karotenoidov – čo je žlté až oranžové farbivo rozpustné v tukoch, zo všetkých známych rastlín na našej planéte. Goji obsahuje viac vitamínu C než pomaranče, a tiež má v sebe vitamíny B1, B2 a E. A to nie je všetko. Čínske ovocie je bohaté aj na antioxidanty, ktoré neutralizujú voľné radikály, ktoré zapríčiňujú starnutie organizmu a napomáhajú vzniku rakovinových buniek. Goji je skutočne elixírom života. Čo goji pre ľudské telo robí? Stimuluje tvorbu červených a bielych krviniek, ochraňuje pečeňové bunky proti niektorým chemickým látkam, blahodarne pôsobí na činnosť čriev. Zlepšuje metabolizmus tukov, posilňuje imunitný systém, dokonca ľudský organizmus chráni pred cukrovkou a kardiovaskulárnymi chorobami. Ak má človek problém s obezitou, goji podporí aj chudnutie, bojuje proti únave, vylepšuje pokožku, pretože zabraňuje vzniku rôznych kožných chorôb, pomáha dokonca aj proti zákernej psoriáze. Účinkov na ľudský organizmus je viac než dosť. Goji je zázrak prírody, pretože zabraňuje starnutiu, zlepšuje zrak a povzbudzuje pamäť. A vedľajšie účinky goji vôbec nemá. Tento zázrak prírody sa označuje aj ako ovocie mladosti. Goji pochádza z Himalájí, kde doteraz rastie, no pestuje sa aj v severnej Číne a v Tibete. Podľa všetkého goji „môže“ aj za skvelú kondíciu tibetských mníchov a ich dlhovekosť. Goji sa môže jesť v akejkoľvek podobe, či už čerstvé alebo sušené. Pridávať sa môže do jogurtov, koláčov, rôznych šalátov, müsli alebo sa z neho pripravuje aj čaj. Nečudo, že goji sa stáva hitom aj pre filmové celebrity, veď mladistvo vyzerajúce herečky alebo herci na goji nedajú už dávnejšie dopustiť. Ochutnáte toto zázračné ovocie aj vy? Goji (godži) sú sušené plody Kustovnice čínskej (Lycium chinensis). Goji majú sýto červenú farbu a sú veľké asi ako sušené hrozienka. Chuťou pripomínajú niečo medzi brusnicou, jablkom alebo šípkou. Goji rastú v úrodnej pôde v oblasti himalájskeho úpätia na stredne veľkých kroch. V týchto oblastiach, kde sú Goji bežnou súčasťou jedálnička, nájdeme obyvateľstvo s najdlhším priemerným vekom na Zemi. Tradičná čínska medicína od nepamäti považuje Goji za liečivú potravinu podporujúcu dlhovekosť, vitalitu a sexuálnu potenciu.   Z nutričného hľadiska sú Goji dosť možno tým najhodnotnejším ovocím na planéte. Obsahujú 18 druhov aminokyselín, vrátane všetkých osem esenciálnych (napr. tryptofan či isoleucín), až 21 stopových prvkov (menujme napríklad zinok, železo, meď, vápnik, germánium, selén a fosfor), sú jedným z najbohatších zdrojov karotenoidov zo všetkých známych plodov na Zemi (čo naznačuje už ich jasne červená farba). Čo sa týka beta-karoténu, sú Goji výdatnejšie ako mrkva. Ďalej obsahujú vitamíny C, B1, B2, B6 a E. Musíme spomenúť tiež beta-sitosterol. Tento rastlinný sterol sa dnes využíva pri podpornej liečbe zvýšenej hladiny cholesterolu, ďalej pri problémoch s prostatou a má tiež protizápalový účinok. Celkom unikátna pre Goji je potom skupina lycium polysacharidov. To sú výnimočne silné antioxidanty, teda látky, ktoré neutralizujú voľné radikály**. Tým pomáhajú zabraňovať poškodeniu buniek a starnutiu organizmu.   Dlhoročný odborný lekársky konzultant časopisu „Journal of Longevity Research“ (Zápisník Výskumu Dlhovekosti) a „Muscle and Fitness“ (Svaly a Telesná zdatnosť) a vedecký pracovník, Američan Dr. Bob Delmonteque tvrdí:„Viac než 15% bielkovín, 21 stopových minerálov a 18 aminokyselín robí z plodov Goji jedinečnú živinami nabitú „superpotravinu“ presahujúcu všetky známe kritéria. To čo na mňa robí najväčší dojem je množstvo celosvetových klinických výskumov, ktoré za Goji stoja. Je dokázané, že lycium polysacharidy obsiahnuté v Goji majú naozaj pozoruhodné antioxidačné a imunitu podporujúce vlastnosti.“ Pretože pri kontakte čerstvých Goji s pokožkou dochádza k oxidácii a ich zčernaniu, sú pri zbere ľahko strasené na plachty a potom usušené v polotieni, dokým nestratia väčšinu vody. Celý proces pestovania a spracovania je veľmi šetrný a striktne sa vyhýba umelému dosušeniu a akémukoľvek použitiu chemikálií. Tým je dosiahnutá maximálna „živosť“ sušených plodov a teda zachovanie ich najvyššej možnej nutričnej hodnoty.   Goji sa konzumujú samotné ako mimoriadne zdravá desiata, alebo sa pridávajú do cereálnych zmesí a jogurtov. Skvelé je tiež pridávať goji do ovocných koktailov a šejkov, ktorých základom môže byť napríklad super výživné konopné mlieko. Čínskou špecialitou je príprava čaju z Goji, podobne ako to my robíme so šípkami. Goji možno pritom zjesť aj po vylúhovaní. Odborníci tvrdia, že pre dosiahnutie blahodárnych účinkov stačí konzumovať asi 30 gramov denne (malá hrsť). **voľné radikály vznikajú napr. ako vedľajší produkt dýchania a sú dnes považované za hlavnú príčinu starnutia a degenerácie organizmu.